Čo je fyzikálne presné
- Vzdialenosti. Všetky katalógové vzdialenosti sú publikované namerané hodnoty. Pri každej je v paneli uvedený zdroj, počet platných číslic a neistota, ak presahuje päť percent.
- Polohy planét. Keplerove elementy J2000 z tabuľky JPL, riešené iteratívne, s časom odvodeným od dnešného dátumu. Po otvorení mapy planéty naozaj stoja tam, kde stoja.
- Poloha Slnka v Galaxii. 8 178 parsekov od stredu, 20,8 parseka nad rovinou. Geometria špirálových ramien podľa maserových paralaxných meraní.
- Pomery veľkostí telies. Priemery sú v skutočnom pomere k vzdialenostiam. Z pohľadu na celú sústavu sú preto planéty neviditeľné — to je pointa, nie chyba.
- Meranie. Počíta sa z pôvodných súradníc v metroch, v troch rozmeroch, s okamžitou polohou planét v danom čase.
Čo je vizuálna aproximácia
- Jednotlivé hviezdy. Okrem katalógových objektov je všetko štatistická výplň s realistickým rozdelením, ale nie sú to konkrétne hviezdy.
- Textúry planét. Generované procedurálne v prehliadači. Kontinenty na „Zemi“ nie sú tie naše a poludníky nezodpovedajú realite.
- Oortov oblak. Nikto ho nikdy nepozoroval. Poloha aj hustota sú odhad z dráh dlhoperiodických komét.
- Reliktné žiarenie. Guľa má správny polomer, ale vzor škvŕn je šum, nie mapa Planckovej misie, a jeho kontrast je mnohonásobne zosilnený.
- Kozmická sieť. Uzly a vlákna sú procedurálne a ich hustota klesá s polomerom, aby bola sieť čitateľná v každej mierke.
Aplikácia toto rozlíšenie nezakrýva — pri každom objekte v paneli je uvedené, či ide o meranie alebo o model.
Ovládanie
| Ťahanie myšou | otáčanie scény |
|---|---|
| Koliesko alebo dva prsty | zmena mierky |
| Rebrík vľavo | priamy posuvník mierky s bežcom |
| + − ↑ ↓ | priblíženie a oddialenie |
| ← → | otáčanie |
| M | merací režim |
| L | popisky |
| Tab | ďalší objekt v aktuálnej vrstve |
| Esc | ukončiť meranie alebo zavrieť panel |
Dolná lišta so zastávkami vedie od Zeme po pozorovateľný vesmír. Stav mapy sa zapisuje do adresy stránky, takže odkaz sa dá zdieľať aj s hotovými meraniami.
Ako to funguje
Celý stav mapy je jediné číslo — dekadický logaritmus polomeru záberu v metroch, v rozsahu 6,3 až 26,9. To je dvadsať rádov veľkosti, od dvoch tisíc kilometrov po osemdesiat miliárd svetelných rokov.
Všetky súradnice sú v metroch ako 64-bitové čísla. Na grafickú kartu ide až podiel súradnice a polomeru záberu, takže grafika nikdy nevidí číslo väčšie rádovo než jednotky. Kamera stojí na mieste a len sa otáča — priblíženie nie je pohyb kamery, ale zmena polomeru.
Vrstva slnečnej sústavy navyše presúva svoj počiatok na práve zaostrené teleso. Preto sa dá zísť až na povrch Zeme bez toho, aby sa presnosť rozsypala.
Na čo si dať pozor: nad zhruba 100 megaparsekov už vzdialenosť delená rýchlosťou svetla nie je čas letu svetla. Panel aj merací nástroj to hlásia. Prepínač „zväčšiť telesá“ nafúkne teleso menšie než 2,6 pixela, aby zostalo viditeľné — kým je zapnutý, hlási to červený nápis.
Prečo je táto ukážka v zozname firemných nástrojov
Zvyšné aplikácie v galérii riešia faktúry, dochádzku alebo lehoty konaní. Táto nerieši nič — je tu ako miera toho, kam až sa dá zájsť. Je to jeden súbor bez servera a bez databázy, postavený rovnakým postupom ako ostatné: rozhovorom s Claude Code.
Je zároveň jedinou ukážkou, ktorá používa hotovú knižnicu — trojrozmernú scénu kreslí three.js, vložená priamo v tomto súbore. Ostatných päťdesiatpäť aplikácií vystačí s tým, čo prehliadač vie samo.